VIII-XI ғғ. жазбаларындағы ежелгі түркілердің қоғамдық құрылымы мен билік жүйесінің кейбір аспектілері
Қаралымдар: 420 / PDF жүктеулері: 241
DOI:
https://doi.org/10.32523/2664-5157-2024-3-31-50Кілт сөздер:
руникалық жазу, көне түркі жазба ескерткіштері, Орхон жазулары, мемлекеттік құрылым, Күлтегін, «Құтадғу біліг», түркі мемлекеттері, музей жәдігерлеріАннотация
Кавказ сырты мен Еуразия даласындағы түркі тілдес халықтардың жазбаларына негіз болған көне түркі жазуы VI-VII ғасырларда қалыптасты. Ежелгі түркі халықтарының жазба ескерткіштері өмірдің саяси, экономикалық, әлеуметтік аспектілерін зерттеуге мүмкіндік береді. Осы негізде жазылған бұл ғылыми мақаланың мақсаты Қазақстан Республикасы Ұлттық музейінің экспозициясындағы жазбаша ескерткіштерді зерделеу арқылы VI-ХІ ғасырлардағы түркі халықтарының мемлекеттік құрылымы мәселесін анықтау болып табылады.
Күлтегін, Тоныкөк, Ел Етміш Білге қағанның жазбаша стелаларының көшірмелері мен ежелгі ұйғыр кезеңіндегі ескерткіштер, атап айтқанда, Долоодойн ескерткіштері ғылыми мақаланың негізі дереккөзі болып табылады. Сонымен қатар, түркі мемлекеттерінің саяси құрылымы тақырыбын ашу үшін Махмұд Қашқаридің «Диуани Луғат ат-түрік» және Жүсіп Баласағұнидің «Құтадғу біліг» шығармаларының көшірмелері мен аудармалары пайдаланылды. Бұл дереккөздер Қазақстан Ұлттық музейінің ежелгі түркі өркениеті залы мен ХІІІ-ХХ ғғ. Қазақстан тарихы залының көрмесінде орналасқан.
Зерттеу барысында деректану, талдау және синтез әдістері қолданылды. Ежелгі түркі дәуірінің, ежелгі ұйғыр кезеңінің және Х-ХІ ғасырлардағы арабографиялық жұмыстары жазбаша мәтіндерінің аудармалары деректерді оқшаулау арқылы түркі мемлекеттерінің саяси-әкімшілік құрылымын қалыптастыру және өзгерту процесі, мемлекеттік иерархия және биліктің саяси құрылымы өкілдерінің арасындағы қатынастар мәселелерін зерттеуге мүмкіндік берді.
Мәдениетаралық зерттеу әдістерінің негізінде түркі халқының психологиялық ерекшеліктерін VI-VIII ғасырлар мәтіндеріндегі және X-XI ғасырлардан кейінгі авторлар еңбектеріндегі билеушілер мен мемлекеттің басқару жүйесіндегі адамдардың тұлғаларымен салғастыру мүмкін болды.
Downloads
Әдебиет
Balasaguni Yu., 1990. Blagodatnoe znanie [Blessed Knowelde]. Leningrad. 560 p. [in Russian].
Bartold V., 1899. Novye issledovaniya ob orhonskih nadpisyah [New studies about Orkhon inscriptions]. Zhurnal Ministerstva narodnogo prosvescheniya. Ch. CCCXXV. Saint Petersburg. P. 231-250. [in Russian].
Bartold V.V., 1993. Dvenadcat lekcij ppo istorii tureckih narodov Srednej Azii [Twelve lectures on the history of the Turkish peoples of the Middle Asia]. Almaty. 192 p. [in Russian].
Bernshtam A., 1946. Socialno-ekonomicheskij stroj orhono-yeniseyskih tyurok VI-VIII vekov [The socio-economic system of Orkhon-Yenisei Turks of the 6th-8th centuries]. Moscow-Leningrad: Izd-vo AN SSSR. 211 p. [in Russian].
Vasyutin S.А., 2014. Plemennaja ierarkhija i status plemennyh ob’edineniy v imperskih sistemah tyurkskih kaganatov (seredina VI - pervaja polovina VIII вв.) [Tribal hierarchy and the status of tribal associations in the imperial systems of the Turkic khaganates (mid-VI - first half of the VIII centuries)]. Vestnik Kemerovskogo gosudarstvennogo universiteta. 6.2 (62). Kemerovo. P. 12-17. [in Russian].
Drobyshev Yu.I., 2018. Tyurkskij kagan i sasanidskij shahanshah: k voprosu ob ideologicheskih zaimstvovanij drevnih tyurkov u irancev [The Turkic Kagan and the Sasanian Shahinshah: on the question of the ideological borrowings of the ancient Turks from the Iranians]. Tyurkskie kochevniki v Azii i Evrope: civilizacionnye aspekty istorii i kultury. Moscow. P. 126-145. [in Russian].
Egeubai А., 2006a. Mahmut Qashqari “Diuani lugat-it-turik” (ХI g.). Mahmut Qashqari. Turik sozdigi [Mahmud Kashgari. Compendium of the languages of the Turks (XI c.)]. Almaty. [in Kazakh].
Egeubai А., 2006b. Turki aleminin uly murasy. Zhusip Hazhyb Balasagun. Qutty bilik [Great heritage of the Turkic world. Yusuf Hajib Balasaguni. Kutadgu bilig]. Almaty. 62 p. [in Kazakh].
Zholdasbekov М., Dosymbaeva А., 2013. Zapadnyj Tyurkskij kaganat [The Western Turkic Khaganate]. Astana: «ServicePress». 848 p. [in Russian].
Zholdasbekov М.Zh., Sartkozhauly К., 2006. Atlas Orhonskih pamyatnikov [Atlas of Orkhon monuments]. Astana: Kultegin. 360 p. [in Russian].
Zhumaganbetov Т.S., 2006. Drevnetyurkskij kaganat: stanovlenie i razvitie gosudarstvennosti. VI-VIII vv. [The Ancient Turkic Khaganate: the formation and development of statehood. VI-VIII cc. ]. Almaty: ААES. 395 p. [in Russian].
Zuev Yu., 2002. Rannie tyurki: ocherki istorii i ideologii [The Early Turks: essays on history and ideology]. Almaty: Dajk-Press. 338 p. [in Russian].
Kashgari М., 2005. Divan Lugat at-Turk [Diwan Lughat al-Turk]. Almaty: Dajk-Press. 1288 p. [in Russian].
Kelimbetov N., 2011. Drevnie literaturnye pamyatniki tyurkskih narodov [Ancient literary monuments of the Turkic peoples]. Almaty. 244 p. [in Russian].
Klements D., 1892. Pismo na imya akademika Radlova [A letter addressed to Academician Radlov]. Sbornik trudov Orhonskoj ekspedicii. Saint Petersburg. 13 p. [in Russian].
Klements D., 1895. Arheologicheskij dnevnik poezdki v Srednyuyu Mongoliyu v 1891 g. [Archaeological diary of a trip to Central Mongolia in 1891]. Saint Petersburg. 76 p. [in Russian].
Klyashtorny S.G., 2003. Istoriya Centralnoj Azii i pamyatniki runicheskogo pisma [The history of Central Asia and monuments of Runic writing]. Saint Petersburg. 560 p. [in Russian].
Klyashtorny S.G., Savinov D.G., 2005. Stepnye imperii drevnej Evrazii [Steppe Empires of ancient Eurasia]. Saint-Petersburg. 346 p. [in Russian].
Kubatin A.V., 2016. Sistema titulov v tyurkskom kaganate: genezis i preemstvennost [The system of titles in the Turkic Khaganate: genesis and succession]. Tashkent. 192 p. [in Russian].
Malov S.Е., 1951. Pamyatniki drevnetyurkskoj pismennosti. Teksty i issledovaniya [Monuments of ancient Turkic writing. Texts and research]. Moscow-Leningrad: Izdatelstvo AN SSSR. 452 p. [in Russian].
Pismennaya civilizaciya drevnetyurskoj epohi i drevneujgurskogo perioda (VI-XIV vv.) [The written civilization of the Ancient Turkic epoch and the Ancient Uighur period (VI-XIV centuries)], 2023. Almaty: ОF “MKNIIK”. 320 p. [in Russian].
Polnoe sobranie zakonov Rossijskoj imperii. Sobranie (1649-1825). Vol. 5 (1713-1719): Zakony (2620-3479) [The complete collection of laws of the Russian Empire. The Assembly (1649-1825). Volume 5 (1713-1719): Laws (2620-3479)]. P. 541-542. [Electronic resource]. [in Russian]. Available at: https://nlr.ru/e-res/law_r/search.php last accessed 2024-01-04
Radlov V.V., 1890. Kutadku-bilik. Faksimilya ujgurskoj rukopisi. Imperatorskoj i Korolevskoj pridvornyj biblioteki v Vn. Izdannyj po porucheniyu Imperatorskoj S.-Peterburgskoj Akademii nauk [Kutadgu-bilig. Facsimile of the Uighur manuscript. The Imperial and Royal Court Library in Vienna. Published on behalf of the Imperial St. Petersburg Academy of Sciences]. S.-Petersburg. 200 p. [in Russian].
Samashev Z.S., 2022. Obraz tyurkskogo kagana v torevtike malyh form (po materialam kultovo-pominalnogo kompleksa Eleke Sazy v Vostochnom Kazahstane) [The image of the Turkic khagan in the toreutics of small forms (based on the materials of the cult and memorial complex of Eleke Sazy in East Kazakhstan)]. Teoriya i praktika arheologicheskih issledovanij. 4. V.34. P. 163-190. [in Russian].
Samashev Z.S., Aitkali А.К., Tolegenov Е., 2022. K voprosu o sakralizacii obraza kagana [On the question of the sacralization of the Khagan’s image.]. Povolzhskaya arheologiya. 2(40). P. 21-34. [in Russian].
Savinov D.G., 2021. Kulturno-hronologicheskaya atribuciya risunkov pamyatnikov arheologii iz rukopisi D.G. Messershmidta “Sibiria Perlustrata”. K 300-letiyu nachala ekspedicii Danielya Gotliba Messershmidta v Sibir (1719–1727): sb.ctatej [Cultural and chronological attribution of drawings of archaeological monuments from D.G. Messerschmidt’s manuscript “Sibiria Perlustrata». On the 300th anniversary of the beginning of Daniel Gottlieb Messerschmidt’s expedition to Siberia (1719-1727): collection of articles]. SPBF ARAN. Saint Petersburg: Renome. 352 p. [in Russian].
Seregin N.N., Tishin V.V., 2017. Socialnaya istoriya tyurkov Centralnoj Azii (vtoraya polovina I tys. n.e.). Chast 1: Ocherki socialnoj struktury (po pismennym i arheologicheskim istochnikam) [A Social History of Türks of Inner Asia (2nd half of the 1st millennium A.D.). Part 1: Essays on Social Structure (based on Written Sources and Archaeological Data)]. Barnaul: Izd-vo Alt.un-ta. 344 p. [in Russian].
Tishin V., 2015. Nekotorye voprosy izucheniya socialnoy organizacii drevnikh tyurkov VI-VIII vv. na osnove dannykh o tamgakh [Some issues of studying the social organization of the pre-ancient Turks of the VI-VIII centuries on the basis of data on Tamgas]. Rossijskaya tyurkologiya. No 1(12). P. 40-54. [in Russian].
Tunkina I.V., Savinov D.G. , 2017. Daniel Gotlib Messershmidt: U istokov sibirskoj arheologii [Daniel Gottlieb Messerschmidt: At the origins of Siberian archaeology]. S.-Petersburg: ООО “ElekSiS”. 168 p. [in Russian].
Tyurkologiya. Istoriya vsemirnoj tyurkologii [Turkology. The history of World Turkology], 2016. Almaty: Raritet. 448 p. [in Russian].
Khabdulina М.К., 2022. Istoriya sozdaniya muzeya-zapovednika «Bozok» [The history of the creation of the Bozok Museum-Reserve]. Turkic Studies Journal Vol.4, No.2. P. 116-129. DOI: http://doi.org/10.32523/2664-5157-2022-2-116-129 [in Russian].
Shaymerdinova N., 2009. Reprezentaciya v yazyke drevnetyurkskoj kartiny mira [Representation in the language of the ancient Turkic worldview]. Astana. 252 p. [in Russian].
Shaymerdinova N., 2014. Drevnetyurkskaya kartina mira v tekstah pismennyh pamyatnikov [The ancient Turkic picture of the world in the texts of written monuments]. Astana: ENU. 261 p. [in Russian].
Asım N., 1921. Orhon Abideleri [Orkhon Monuments]. Istanbul. 250 p. [in Turkish].Erdal M., Kubarev G.V., 2019. A Runic Inscription at Sarykoby (Southeastern Altai). Archaeology, Ethnology & Anthropology of Eurasia. 47(4). P. 93-98. https://doi.org/10.17746/1563-0110.2019.47.4.093-098
Golden P.B., 1992. An indtroduction tot he history oft he Turkic Peoples. Ethnogenesis and State-Formation in Medieval and Early Modern Eurasia and the Middle East. Wiesbaden: Otto Harrassowitz. 483 p.
Kairzhanov A., Shaimerdinova N., Mussabekova U., Mayemerova A., Shaldarbekova A., 2018. Hypotheses about the Origin of the Turkic Runic Alphabet. Analele Universităţii din Craiova. Seria Ştiinţe Filologice. Lingvistică 1-2. P. 69-76.
Keleş E., 2020. İlhanlı sivil ve askeri teşkilatında Uygur Türkleri ve Anadolu’da Uygur mirası üzerine [On the Uyghur Turks in the Ilkhanate Civil and Military Organization and the Uyghur Heritage in Anatolia]. Turkish Studies-History, 15(3). P. 931-941. https://dx.doi.org/10.47846/TurkishStudies.44542 [in Turkish].
Medyntseva A.A., Koval V.Y., Badeev D.Y., 2019. Turkic Inscriptions in Cyrillic on 14th-15th Century Eastern European Lithic Artifacts. Archaeology, Ethnology & Anthropology of Eurasia. 47(4). P. 105-111. https://doi.org/10.17746/1563-0110.2019.47.4.105-111
Radloff W., 1895. Die Alttürkischen Inschriften der Mongolei. S. Petersburg. 57 p. Rifat K.M., 1917. Mahmed b.al-Husayn b. Muhammad al-Kaşghari Kitab diwan-i lughat al-Turk. Istanbul.
Rogozhinsky A.E., Cheremisin D.V., 2019. The Tamga Signs of the Turkic Nomads in the Altai and Semirechye: Comparisons and Identifi cations. Archaeology, Ethnology & Anthropology of Eurasia. 47(2). P. 48-59. https://doi.org/10.17746/1563-0110.2019.47.2.048-059
Tekin T., 2014. Orhon Yazıtları [Orkhon Inscriptions]. Ankara. 232 p. [in Turkish].
Thomsen V., 2011. Orhon yazıtları araştırmaları [Orkhon inscriptions research]. Ankara. 453 p. [in Turkish].
TURK BITIG. [Электронный ресурс]. – URL: TURK BITIG (https://bitig.kz/?lang=r&mod=1) (дата обращения: 04.01.2024).
Stark S., 2008. Die Alttürlenzeit in Mittel- und Zentralasien. Archäologische und historische Studien. Nomaden und Sesshafte 6. Wiesbaden: Dr. Ludwig Reichert Verlag
Zsidai Zs., 2018. Some thoughts on the translation and interpretation of terms describing Turkic Peoples in Medieval Arabic sources. Hungarian Historical Review 7.1. P. 57–81.
Жүктеулер
Жарияланды
Дәйексөзді қалай келтіруге болады
Журналдың саны
Бөлім
Лицензия
Авторлық құқық (c) 2024 Turkic Studies Journal

Бұл жұмыс Creative Commons Attribution-Коммерциялық емес 4.0 халықаралық лицензиясы.



















